Na Dunaji sa vtedy plavili okrem veslárov aj vodáci, ktorí pádlovali na kajakoch a kanoe. Veslári ich volali „špáratkári“, lebo mali iba jedno veslo, pádlo, ktoré sa voľne drží v ruke. Takto brázdil hladinu Dunaja napríklad mladý Ivan Štúr, vtedy ešte len budúci slávny psychológ (v tom čase učil na gymnáziu v Petržalke telocvik). Tiež patril k bratislavským idolom a mnohé ženy ho obdivovali, opierajúc sa o múrik na dunajskej promenáde. Štúr kľačal v „kanojke“ a vyzeral ako neohrozený Indián. Kučeravá hriva bola poznávacím znamením, že sa plaví práve on.
Veslárske sústredenie v 60. rokoch. Celkom vpravo niekoľkonásobná majsterka Československa Brigita Schwanzerová-Mičušíková. Tiež bol športovou inšpiráciou pre bratislavskú mládež. Rovnako ako veslári, ktorí jazdili v štvorveslici, osemveslici alebo v skifoch. Tí mali veslá upevnené v pántoch a sedačka sa pohybovala. Dunaj a budovy lodeníc na petržalskom brehu lákali k tomuto športu. Žiaľ, už sa to zmenilo. Dnes chodia ľudia radšej do posilňovne, ale tam nie je riečna voda ani slnko, ani vzduch, ani kolektívna snaha o víťazstvo.
Mestský šport
Obdivuhodných mužov bolo v bratislavských vodáckych kluboch viac. Okrem Ctibora Reiskupa trénovali na Dunaji aj ďalší víťazi rôznych súťaží. Napríklad Pavel Schmidt, ktorý v roku 1960 vyhral letné olympijské hry v Ríme. Pretekal v dvojskife spolu s Václavom Kozákom a v tejto zostave získali o rok neskôr na majstrovstvách Európy v Prahe striebornú medailu. Schmidt po roku 1968 emigroval do Švajčiarska a Kozákov príbeh je tiež známy. Ten sa zasa po roku 1989 stal bezdomovcom a písalo sa o ňom ako o troske. Skrátka – vo veslárskom svete sa všeličo udialo.
Dejiny bratislavského veslovania zhrnul s kolektívom v knihe Takí (sme) boli jeden z veslárov – Juraj Kollár. V publikácii sú aj zaujímavé fotografie, aj fakty o tomto odvetví športu. Na Slovensku sa však skôr píše o pltiach ako o skifoch. Tento mestský – a možno aj „panský“ – šport sa až tak často nespomína, patrí však k veľkým mestám a dobre teda, že aj Bratislava ho mala a má. Na Dunaji založili prvú lodenicu bratislavskí Maďari. Bol to pekný zámoček, ktorý pôsobil malebne na petržalskom brehu Dunaja. Zrúcali ho kvôli novému Mostu SNP v roku 1972. Bratislava bola multikultúrnym mestom, a tak mali svoju lodenicu okrem Maďarov aj Nemci a Slováci. V tej slovenskej, podľa návrhu Emila Belluša, je dnes aj lodenica aj kaviareň Aušpic. (Architekt Belluš robil aj prístavy propelera).
Lodenica maďarských veslárov zbúraná kvôli Mostu SNP v roku 1972. Pôvodne sa rátalo s jej znovupostavením, takže každá tehlička bola očíslovaná a uložená v Jarovciach, ale už sa to nikdy nezrealizovalo... https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/468475-k-bratislave-patrili-v-60-rokoch-rokoch-veslari-na-dunaji-napisali-knihu-spomienok/