K bratislavskému korzu patrili aj vodáci. Lodenice na petržalskom brehu boli živou súčasťou mesta. V mnohých loďkách na Dunaji sedeli aj vysokoškolskí študenti veslárskeho oddielu Slávia, ktorý pred šesťdesiatimi rokmi založil olympionik s tragickým osudom Ctibor Reiskup. Spomíname na tohto zaujímavého človeka s veslármi, ktorí ho poznali.
Alexander Chovanec a Alexander Dénes na petržalskom brehu Dunaja. Tu stáli tri veslárske lodenice.
Mali sme s kamarátkami to šťastie, že sme sa – aj vďaka tomu, že jedna z nás mala v lodenici švagrinú – dostali medzi veslárov v petržalskej lodenici. Boli sme tam najmladšie, gymnazistky medzi vysokoškolákmi, a tak nás volali piškóty. Naša partia dokázala obsadiť osemveslicu a jedna kamarátka, Brigita Schwanzerová-Mičušíková, viacnásobná majsterka Československa, vesluje dodnes. Ostatné sme s veslovaním po čase prestali, ale bolo to významné obdobie. Získali sme svaly, kamarátov na celý život a dve z nás si v lodenici našli aj manželov. Spoznali sme Dunaj, a najmä – spoznali sme nezabudnuteľného človeka Ctibora Reiskupa, ktorý je dnes legendou. Boli to „sladké šesťdesiate“ a jednou z čarovných osobností tých búrlivých čias bol aj on.
Jedna zo vzácnych fotiek, na ktorých je olympionik Ctibor Reiskup (vľavo) s kamerou, vedľa Alexander Chovanec. Lodenica patrila k mestu, ale bola to príroda: Dunaj, lužné lesy, zátoky, Petržalka, preteky, sústredenia. Spalo sa v stanoch, jedlo sa z ešusov, každý sa snažil prekonať svoje schopnosti a podať výkon. Príkladom bol práve olympionik Reiskup, ktorý podnecoval nielen k športovým výkonom, ale inšpiroval aj k ušľachtilosti. Bol to rodený líder, ktorého všetci obdivovali a ktorý spájal ľudí. Idyla však netrvala dlho. Stala sa tragédia: ten neskutočne silný ešte mladý chlap – mal 34 – náhle zomrel. Všetkými to otriaslo. Zabili ho hory, lavína. Príroda, ktorú tak miloval, ho ponížila. A nám ostatným akoby sa vysmiala. No život napokon vždy víťazí nad smrťou: zo vzoru sa stala ikona a Reiskupov odkaz pôsobí ďalej. Dnes, po rokoch, vidím, že jeho osobnosť stále spája ľudí. Nedávno som sa zúčastnila na stretnutí starších veslárov a tam som to zažila. Reiskupovo meno stále figuruje v debatách, zračí sa v priateľskosti prostredia. Niektorí nazvali svoje deti po Borovi.
https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/468475-k-bratislave-patrili-v-60-rokoch-rokoch-veslari-na-dunaji-napisali-knihu-spomienok/
Comentários